Snowhill Skalité

Ako už viete, zima je čas, kedy všetci bikeri majú svojich miláčikov pekne vyumývaných, namastených a odložených na novú sezónu. A keďže nemôžu jazdiť, trpia tým najväčším absťákom, ktorý môže bikera postihnúť. Sedia doma, alebo sa vyvážajú na iných "dopravných prostriedkoch," no nič sa nevyrovná pôžitku, ktorý nám vie poskytnúť len BIKE.

Počas jedného z týchto absťákov som dostal od kamaráta správu, či nejdeme niekam pojazdiť. " Nebolo by od veci", povedal som si, no pri pohľade na tú bielu sračku všade navôkol, som nevedel kam. A vtedy sme obaja dostali nápad, prečo by sme nevyskúšali nejakú upravenú zjazdovku s vlekom.

A tak to začalo. Keďže sme boli iba dvaja, zháňali sme ďalších šialnecov, čo by sa pridali. Ako prvému som napísal Nebsterovi správu. Medzitým Hľuzy stihol vybaviť všetko potrebné. Na dokumentáciu nášho tripu sa pridal aj Michalko, alias Fotografko, a tak sme boli v počte 4 kusov. 

Druhá otázka bola, ako sa tam dopravíme. Ale posnažil som sa a auto bolo k dispozícii. Ďalšia otázka bola, ako napraceme 4 ľudí a 4bike do malej Felície? No to sme neriešili a dúfali sme, že to popraceme.

Nastal deň D. O 9. hodine som sa stretol s Nebsterom, u ktorého sme  namontovali záhradku. Naložili sme jeho bike a išli po môj, malé nákupy v Tescu a upaľovali sme smer Čadca po zvyšok posádky.

U Hľuzyho sme rýchlo nahodili bikey. V tom zhone sme pozabudli, že sme nepripevnili kolesá o záhradku a tak som skoro stratil bike. Po malej technickej chybičke sme sypali po Michala na Žarec, posadali do auta a vysmiaty sme sypali na Skalité-Serafínov. Tým náš malý tripík Snow Downhill Skalité Serafínov mohol začať.

Už na parkovisku sme sa stali stredobodom pozornosti. Kto by si nevšimol blavácku Feliciu s bikami na streche. Na parkovisku náš už čakal Tomáš. Snažili sme sa nevšímať  si divné pohľady a začali sa strojiť - chrániče, helmy, rukavice atď. Správca areálu nám s úškrnom na tvári ochotne dovolil zajazdiť si, a tak sme vykročili na zjazdovku.

Najprv sme sa vybrali bočnú cestičku v lese, kde sme skonštatovali ,že sa musíme presunúť na upravený terén. Našli sme ďalšiu cyklistickú cestičku na poľskej strane, kde bol utvorený fajný dropík. Skúšali sme ho dovtedy, pokiaľ nám ho nejaký špinavec na žltom snežnom skútri nezničil!

Po teplom čaji pri aute sme preskúmali zjazdovku, kde sme našli pár skokov pre boardistov a lyžiarov. Keďže to nebolo nič pre nás, vytlačili sme biky aspoň hore a spustili. Bol to celkom rachot. Po zjazde sme sa znovu zastavili na čaj, tentokrát v občerstvení.

Po našom čajíku sa odpojil od partie Tomáš, ktorý išiel na vlak. Práve sa minul s Milanom a Paulou, ktorí sa na nás pozrieť. Práve sme išli skúšať jeden dropík, ktorý sme si trošku upravili. Niečo sme si poskákali a spravilo sa pár fotiek.                                              

Keď Milan s Paulou odišli, išli sme si ešte pár krát skočiť a keďže už boli 4 hodiny, boli sme unavení a tak sme sa chceli pozbierať kým je ešte vidno.  Pokiaľ sme sa prezliekli a pobalili, bolo skoro 5hodín.

Pekne sme si nasaišli zaviesť Michala na Žarec, kde sme vyhodili aj Hľuzyho, ktorý nasadol na bike a zviezol sa dole kopcom. Zostali sme už len dvaja, ja(Kedap) a Nebster. Zničení sme išli najprv zaviesť môj bike domov, lebo sám by ho v takom stave vyčerpanosti nezložil. Potom sme išli k Nebsterovi, kde sme zložili jeho bike, pozbierali všetky veci v aute, trochu ho upratali a dali sme si na dnešný vydarený deň. Upaľoval som konečne domov aj ja, no len tak tak som tam došiel. Samozrejme sme si všetci sadli ešte za pc, kde sme dali zopár statusov na facebook a išli sme spať.

Tak, to bol jeden z úžasných dní! Dúfam, že takú akciu ešte zopakujeme a ďakujem zároveň za účasť: Hľuzymu- tvorcovi toho nápadu, Nebsterovi- jazdec bez pádu, Michal- fotograf, Tomáš -kotva a nakoniec ja- šofér a jazdec. Ešte raz ďakujem za super deň!

Autor : Kedap

Preklad: Paula